Cykloturistika = naša láska

O 6 mesiacov budeme na ceste. Na ceste, ktorej základy vznikli dávno predtým, než sme si vôbec trúfli pomyslieť, že niekedy budeme plánovať ročnú cyklocestu. Bola to láska na prvý pohľad (alebo prvý kilometer?).

 

Písal sa rok 2010 a my sme plánovali, čo s prázdninami. Mali sme nové bicykle a vymýšľali, ako ich využiť. A ešte sme mali aj psa. Psa, ktorého sme nemali kde nechať a ani nechceli. Rôzne sme googlili a vymýšľali, kam by sme tak mohli a na koľko a vymysleli sme, že vyrazíme priamo z Prahy smerom do Rakúska a tam sa napojíme na Dunajskú cyklocestu, ktorá nás dovedie až do Bratislavy. Takže trasu sme mali, teraz už len vydumať, ako prepraviť Happyho. Z predchádzajúceho obdobia sme mali vyskúšanú prepravu v batohu (a prežil to), ale to samozrejme nejde, keď ste na ceste celý deň.

 

 

Našťastie Hepák bol pes skladných rozmerov a zmestil sa do košíčka na zadný nosič. Najprv absolvoval pár skúšobných jázd okolo Prahy, víkend pri Berounke, výlet na Slapy a bol zvolený právoplatným členom posádky. Moja mamka mu dokonca ušila čalúnenie do košíčka, aby sa mal pohodlne. A ako sme mali zariadené, aby nám počas jazdy nevyskočil? Mal predsa bezpečnostné pásy! Dve horolezecké lanká priviazané o košík a o jeho postroj.

 

 

A tak sme niekedy začiatkom augusta vyrazili. Cesta Českou republikou mala niekoľko highlightov. Nekonečná cesta do Sedleca, višne zo stromu, domáca strava a posteľ u Ondry v Českých Budejovicích, krásna cesta lesom do Českého Krumlova, kde Happy bežal a neviezol sa, prekrásna Šumava, plavba prievozom cez Lipno.

 

 

 

 

 

 

 

 

Až sme sa dostali do Rakúska, presnejšie do Oberosterreich, tak neskutočne zelenej kopčekovitej krajiny. Krajiny otvorených garáží a nezamknutých bicyklov.

 

 

 

Cestou k Dunaju sme museli prekonať ostrý kopec do Gramastettenu a k rieke sme sa napojili v Ottensheime. A potom sme si to šinuli popri Dunaji, predbiehali dôchodcov a deti, občas dôchodcovia a deti predbiehali nás. Mali sme brožúrku Donnauradweg a objavovali okolité mestá a dedinky, ale hlavne si užívali slobodu, ktorú takéto cestovanie prináša.

 

 

Objavili sme krásu stanovania na divoko. Keď sme občas museli do kempu, tak nás to vyslovene otravovalo. Cestou vinohradmi od Melku sme utekali pred mrakmi, ktoré nás dostihli v Rossatzi a ráno sa prebudili v mláke.

 

 

 

Ten deň zostane navždy pamätný. Za celý deň sme prešli asi 10 kilometrov a väčšinu dňa strávili v krytej zastávke, kde sme si varili čaj a polievku, vymýšľali goretexové úpravy oblečenia, použili veľa leukoplastu, obalili Hepáka do igelitu. Až keď na konci dňa neprestávalo pršať, presunuli sme to do hostelu v Krems an der Donnau.

 

 

 

 

 

Na druhý deň sa počasie umúdrilo a nás čakalo 80 kilometrov do Viedne. Tá nás ako cyklomesto príliš neokúzlila, keďže príliš mnoho cyklopruhov končilo v strede križovatky.

 

 

Veľa času sme strávili so Sacher tortou a tak sme mesto opúšťali za tmy. Za Viedňou je celkom hustý les a my sme mali úbohé svetielka na volantoch, ktoré nám cestou odpadávali a my sme ich lepili leukoplastom. RIP všetkým slimákom, ktorě boli na ceste po daždi a my sme ich v tom biednom svetle nevideli. Nakoniec sme sa boli opýtať v prvom vysvietenom dome, z ktorého sa vykľula krčma, či si môžeme stan postaviť u nich na záhrade. Ráno sme zabalili a fičali do Bratislavy nekonečnou cestou po hrádzi, ktorá sa vôbec nemenila. Pred cestou na vlak sme si ešte strihli Neusiedler See na dva dni a kilometrovník sa zastavil na 790km.

 

 

 

 

 

 

Poučenia z prvej diaľkovej cyklocesty:

1. dostatok leukoplastu
2. polotovarové cestoviny nie sú vhodné jedlo na 10 dní v kuse

 

 

Každopádne odvtedy cestovanie bicyklami naťažko milujeme. Oproti turistike vidíte za deň omnoho viac a presuniete sa ďalej, ale ste stále v bližšom kontakte s prírodou než z auta. Idete však dostatočne pomaly na to, aby ste vedeli vnímať cestu samotnú, nielen jednotlivé „atrakcie“ na nej. Ideálne je, keď aj bývate v prírode. Nikam nemusíte dobiehať, ste pánom svojho času.

 

Odvtedy je to pre nás ako droga. Každý rok sme aspoň chvíľu strávili cestovaním na bicykli. Až sme sa konečne odhodlali k tej najväčšej, ktorá začne budúci rok v máji. Držte nám palce, nech láska pretrvá :).