Cykloturistika na ostrove Ometepe, Nikaragua

Ak rozmýšľate nad cykloturistikou alebo bikepackingom v Strednej Amerike, určite musíte zahrnúť ostrov Ometepe v Nikaragui. Je to jedno z najúžasnejších miest, ktoré sme v Strednej Amerike mali možnosť spoznať. Stojí za preskúmanie na bicykli (aj bez). Dali sme dohromady pár informácií, aby ste to mali jednoduchšie.

Ako sa tam dostanete?

Z prístavu San Jorge blízko mesta Rivas premáva pravidelne trajekt na ostrov. Nájdete tu dva prístavy – Moyogalpa a San Jose del Sur. Na tomto odkaze nájdete rozpis odchodov trajektu, len neočakávajte, že všetky pôjdu tak, ako sa tu píše. Nepôjdu. Ste v Strednej Amerike. My sme očakávali a skončili sme v San Jose del Sur, namiesto Moyogalpy. V noci. A následne sme bicyklovali do Moyogalpy, lebo nám lokál Gilberto povedal, že je to úplne bezpečné. Bolo.

Neurobte ale rovnakú chybu a pred nástupom na loď sa posádky spýtajte, kam ide, napriek tomu, že vám päť ľudí predtým povedalo, že ide do Moyogalpy. V januári bolo veľmi veterno, takže čím väčšia loď, tým lepšie. Keď sme boli na ostrove, jeden deň trajekty kvôli vetru nepremávali vôbec.

Koľko to stojí?

Na ceste na ostrov Ometepe sme platili:

1USD každý za vstup do prístavu San Jorge (príspevok od zahraničných turistov)

16 cordobas spolu za služby prístavu

50 cordobas každý za lístok

posádka lode nám neúčtovala bicykle

Na ceste naspäť z Moyogalpy sme platili:

50 cordobaskaždý za lístok

30 cordobas spoločne za bicykle

30 cordobas prístavu

Píšeme to takto, keďže sme boli pekne zmätení v San Jorge, keď od nás pýtali prvé dve sumy, ale nikto nám vlastne nepovedal, že nemáme lístky. Potom na lodi vysvitlo, že lístky nemáme a zaplatili sme za ne tam (čo nie je problém, len je to trochu zvláštne). Na ceste z Moyogalpy sme si lístky normálne kúpili pri okienku v prístave.

Čo potrebujete na cestu okolo ostrova?

Myslíme si, že najideálnejšie je nechať všetko ťažké a nepotrebné v hosteli alebo hoteli v Moyogalpe a ísť naľahko. Oceníte to hlavne na ceste okolo sopky Maderas na prašných kamenistých cestách. Takže sme po prvýkrát vyrazili iba s bikepackingovými brašňami , a aj to vôbec nie naplnenými. Je možné bicyklovať okolo ostrova aj bez kempingového vybavenia a jedla, lebo tu nájdete dostatok ubytovacích možností a reštaurácií.

Aký dlhý je celý okruh na ostrove Ometepe?

Celý okruh má okolo 90 km, pričom asfalt predstavuje asi 50%. Časť okolo sopky Maderas je náročnejšia, s väčšími kameňmi, niekedy trochu technická, ale veľmi zábavná na jazdu naľahko.

Koľko času potrebujem?

My sme celý okruh prešli za dva dni. Ak sa sústredíte len na samotnú jazdu, zvládnete to aj za deň, len už vám nezostane čas na žiadne iné aktivity. Je to jednoducho škoda prefrčať okolo. Na druhú stranu je veľmi ľahké stráviť na Ometepe aj týždeň, ak zahrniete veci ako výstup na vulkány, kajakový výlet pomedzi mangrovi alebo preskúmanie starých petroglyfov.

Naša trasa

Začali sme v Moyogalpe z hostela Life is Good v smere hodinových ručičiek okolo sopky Concepción smerom na mesto Altagracia. Obe mestá sú najväčšie na ostrove, takže si tu môžete nakúpiť, hlavne čo sa týka zeleniny a ovocia. Veľká väčšina cesty medzi týmito mestami je prašná, ale bez problémov zjazdná. Z Altagracia sa pripojíte na asflatku až po Balgüe. Nezabudnite sa zastaviť pri Ojo de Agua, čo je prírodné kúpalisko s prekrásnou čistou vodou. My sme sem prišli hodinu pred zatváračkou a platili sme len 5 dolárov za oboch, oproti bežnej cene 5 dolárov za osobu. Určite by sa tu dalo aj kempovať, ale my sme mali iné plány. Čakala nás totiž fantastická večera v Café Campestre. Najlepšie karí, len porcie trošku malé pre dvoch vyhladovaných cylistov. Takže nabudúce objednávame dvojitú porciu. V totálnej tme sme zamierili do hostela Guis blízko reštaurácie, kde sme stanovali za 4 doláre za stan.

Ďalšie ráno sme sa vydali okolo sopky Maderas. Ráno väčšinou vulkány nevidíte, lebo sú zahalené v hustých mrakoch. Ale popoludní sa oblaky rozplynú a obrovské sopky sa ukážu v celej kráse. Túto časť dňa sme si skutočne užili. Prechádzali sme malými dedinkami, cez banánové plantáže, s očarujúcimi výhľadmi na jazero. Keďže všetko sa to odohrávalo mimo asfalt, Phoebe a Lolo mohli s nami slobodne behať. Potom sme zišli z kopca späť na breh jazera do dedinky San Ramón. Na tejto strane ostrova bola hladina úplne pokojná, akoby vôbec nefúkalo. Zo San Ramón je možnosť prejsť si krátky trek k vodopádu San Ramón. Tesne pred Meridou sme umierali od hladu a zastavili sme preto v Café El Imperio. Pani domáca tu skutočne vládne v kuchyni. Najlepšie gallo pinto (ryža s fazuľou), aké sme v Nikaragui jedli, s platanmi a šalátom. A marakujový džús! Odtiaľ je to už len pár kilometrov, kým sa opäť dostanete na asflat. Úžasné výhľady na sopku Concepción. Ak máte čas, skúste túru na kajakoch po rieke Istian, kde môžete natrafiť na kajmany.

Cesta medzi Santa Cruz a križovatkou ciest do Moyogalpy alebo Altagracie už bola stará známa, keďže sme ju už raz šli. Len sa pripravte na silný vietor na tejto strane jazera, ak pôjdete v podobnom období ako my. Potom nás už čakal len kopec a následný zjazd do San José del Sur. Madera naľavo, Concepción napravo. Pred Moyogalpou sme si odskočili na výbežok Punta Jesus Maria, odkiaľ je nádherný západ slnka (my sme ho zmeškali o minúty).

Prečo sa sem vydať?

Ostrov Ometepe je veľmi odlišný od všetkého, čo sme videli na pevnine. Je to úplne iný svet, tichý, málo dopravy. Určite vám odporúčame ho nevynechať a vyhradiť si čas na jeho objavovanie, a to pokiaľ možno čo najviac naľahko, ak idete na bicykli. My sme si ho prešli s ľahučkým bikepackingovým vybavením od Acepac a v sandáloch. Ako na dovolenke :D.