„Viete ale, že do Argentíny sa ide opačným smerom…“ Jedna z poznámok, ktorú sme pri rozhovoroch s ľuďmi slýchavali dosť často. Na rýchle uvedenie na správnu mieru väčšinou stačili dve slová – Icefields Parkway. Cesta naprieč národnými parkami Jasper a Banff. Jedna z plánovaných top destinácií celej expedície. Ľadovce, modré jazerá, potoky a rieky, týčiace sa štíty, blízkosť divej zveri. Stálo tých „X“ kilometrov cesty na sever teda za to?
Jasper
Cestu do Jasperu skomplikoval prasknutý rám zadného kolesa na Tomášovom bicykli. Napriek našej snahe dôjsť vlastnými silami, sa prasklina rozšírila natoľko, že sme sa museli posledných 60km z Red Passu nechať zviezť. Brad nám zastavil skôr, ako sme vôbec začali poriadne stopovať. Dokonca nás zviezol a ukázal nám „ten pravý Jasper“ (ďalej na východ po highway 16, kam by sme sa inak nedostali). Bolo to nezabudnuteľné! Pár metrov od cesty sme videli pásť sa obrovského jeleňa aj čierneho medveďa (áno, 98% potravy čierneho medveďa je rastlinného pôvodu). Počas dvoch dní, čo sme strávili v Jasperi sme mali základňu v kempe Whistlers a môžeme ho iba doporučiť.
Icefields Parkway Deň 1
Z Jasperu sa nám konečne podarilo vytrepať v pokročilom popoludní. Hlavnú zásluhu na tom mal tentokrát Tim Horton’s, ktorého wi-fi je podobne zlá ako jeho káva a načítať nový príspevok na blog trvalo doslova hodiny. Hneď za mestom sa do nás navyše oprel silný protivietor a každý meter bol boj. Tie výhľady a až gýčovité scenérie ale rozhodne stáli za každú kvapku potu. Cestou sme si všimli pred nami na krajnici odstavených dosť veľa áut. A to tu môže znamenať len jedno – niečo zaujímavé neďaľeko cesty. Dopredu meníme objektív na foťáku za teleskopický a opatrne sa približujeme. Na suchom strome asi 10m od cesty sa mrvia tri čierne medvieďatá a ich mama nikde v dohľade. Pár rýchlych záberov a padáme. K večeru sa vietor trochu ukľudnil a okolité hory boli v pomaly zapadajúcom slnku nádherné. Okolo 9 sa pristavil na ceste Will a navrhol, či by sme nechceli v blízkom kempe (inak úplne plnom) prespať na jeho mieste, lebo on má iba hamaku a je tam kopec nevyužitého miesta :).
Icefields Parkway Deň 2
Keďže malo podľa predpovede celý deň pršať, plán bol poriadne sa vyspať (bez budíka) a stráviť deň v kempe. Viete si predstaviť, akí sme boli prekvapení, keď sme sa o pol 10 zobudili na to, ako nám slnko tvrdohlavo pomedzi vetvy stromov vyhrieva stan… Blbá predpoveď! V rekordnom čase sme boli zbalení, rozlúčili sa s Willom a vyrazili na cestu. Vrcholom dňa bolo stretnutie s Petrou a Petrom van Glabbeek a ich dvoma deťmi, ktorí sú na ceste (samozrejme na bicykloch) od decembra. Zakempili sme na naše pomery dosť skoro, založili oheň, postarali sa trochu o bicykle. Ako zapadalo slnko, vzduch sa nám zdal nejaký hustejší a snáď zadymený…?
Icefields Parkway Deň 3
Budík sme mali na pol 6. Čakal nás Sunwapta Pass a Columbia Icefields. A večer sa nám to bohužiaľ nezdalo. Naozaj to bol dym, ktorý vietor dofúkol z veľkých lesných požiarov v Britskej Kolumbii, presne z miest, ktorými sme pred necelým týždňom prechádzali . Z okolitých hôr sme ako cez oponu videli akurát siluety. Náladu nám rozhodne nezdvihlo, ani keď nám strážca parku v Icefields Centre povedal, že najbližších niekoľko dní podľa predpovede nebude pršať a nezmení sa ani smer vetra. Ľadovce v dolinách a na horách nad nami sa javili len ako šedé rozmazané prízraky. K večeru sme si už nejako zvykli a vo večernom slnku sa nám to dokonca aj celkom páčilo. Točili sme, kým sa nezačalo stmievať a kempovali nadivoko kúsok pred Saskatchewan River Crossing.
Icefields Parkway Deň 4
Hneď po zobudení sme zistili, že dym zostal tam, kde sedel celý predchádzajúci deň. A podľa strážcov sa stále nikam nechystal. Neradi sme sa s tým museli zmieriť a pokračovali v ceste na juh. V kopci pod Bow Passom nás zastihla krátka búrka s krúpami (znovu tá predpoveď!). Zrazu som si všimla v protismere idúcu bielu dodávku a ako sa na nás jej posádka uprene pozerá. Zdalo sa mi, že ich odniekiaľ poznám. O pár minút nás tá istá dodávka predbehla v našom smere a zatiahla to na parkovisko niekoľko sto metrov pred nami. Bola to pravda! Laura, Reza a malá Pacha z Peru na nás čakali. Snažili sme sa toto stretnutie naplánovať, ale bez signálu počas skoro celej cesty, sme si boli skoro istí, že sme sa už dávno niekde minuli. Zrazu nám ani dym, ani mokro a zima až tak veľmi nevadili :).
Chvíľku po tom, ako sme sa rozlúčili nás znovu zlialo. Tentokrát ale poriadne, znovu s krúpami, ale aspoň bez bleskov. Nikdy sme asi neboli za dážď vďačnejší! Vzduch sa totiž úplne vyčistil a my sme po skoro dvoch dňoch opäť mali jasný výhľad. Uchvátení krásou jazier Peyto a Bow sme zosvišťali celí šťastní z kopca do Lake Louise. A keďže nie každý deň sú Vianoce, tak na vrátnici v kempe nás „milý mladý muž“ (rozumej úplný idiot) poslal do preč, že sú plní a bez rezervácie máme smolu ( Kanada tento rok oslavuje 150. výročie založenia a do všetkých parkov je vstup zadarmo a všetky kempy sú zarezervované dávno dopredu). Neodpustil si ani milú poznámku, koľko je v oblasti medveďov Grizzly… Našťastie si nás v meste všimli dvaja cyklisti z Nemecka a ponúkli nám, že sa s nami radi podelia o ich miesto v kempe.
Z Lake Louise do Banffu
Deň sme začali 16km výšľapom k Morraine Lake. Tá extra drina za to rozhodne stála. V porovnani s oveľa bližším Lake Louise (tentokrát samotným jazerom) je oveľa, oveľa krajšie a chýbajú mu hordy turistov, ktorí sa sem vyvezú autami, autobusmi, karavanmi… Okolo pol 5 sme konečne vyrazili po Bow Valley Parkaway smerom na Banff. Tých 66km sme dali v rekordnom čase. Večer sme strávili s Laurou, Rezom a Pachou v Tunnel Mountain Village kempe a nasávali od nich pri pive a pizzi tipy na Južnú Ameriku. K Banffu ako mestu nemáme veľmi čo povedať. Zopár miest s dobrou kávou a obchod na doplnenie zásob na ďalšiu cestu do divočiny ;).
Celkovo sa nám Jasper (aj park aj mesto) páčil o niečo viac ako Banff, hlavne vďaka menšiemu počtu ľudí. Osobne asi uprednostníme spoločnosť medveďa pred zástupmi šikmáčov zo selfie tyčkami. Ale stretli sme kopec super ľudí a aj jedného menej super, ale celkovo sme to určite dali ako páni!
A ako bonus… Kootenay National Park
Menej slávny a menší (asi 100 km pozdĺž cesty z Castle Junction do Radium Hot Springs), výhľadmi ale ďaleko nezaostáva. Jediné čo nás veľmi mrzelo bol nový lesný požiar priamo v parku, vysoko v doline na hranici s Banffom :(. Držíme palce Britská Kolumbia!
Povedz nám svoj názor