Lefkada – posledná zastávka z Iónskych ostrovov. Na trajekte sedíme na hornej palube a ládujeme do seba tiropity a baklavy. Obdivujeme nádhernú Itaku. Okolo 7 vplávame do prístavu v Nydri. Neplánovaný začiatok výletu, ale bohužiaľ prístav vo Vasiliki opravujú. Nydri je jednoducho letovisko. Suveníry, kluby, atrakcie pre turistov na každom rohu a najlepšie odtiaľ rýchlo vypadnúť.
My máme to šťastie, že Katerina a Nikos, ktorým sme boli na svadbe, zvolili za miesto posvadobného oddychu práve Lefkadu. Toto tiež svedčí o jedinečnosti Grécka. Väčšina našich gréckych kamarátov nepotrebuje ku šťastiu tropické raje ako Maledivy, ale ide na jeden z gréckych ostrov s tyrkysovou vodou.
Máme sa stretnúť v malej taverne v Charadiatike. Dnes to asi vegánske ani vegetariánske nebude. V Grécku sa s tým veľmi počítať nedá, hlavne v ponuke hlavných jedál, ale zato si často poskladáme výborné jedlo z predjedál. Dnes to má špeciálnu príchuť, lebo Nikosa domáci poznajú z čias, keď pracoval na Lefkade ako lekár. Večer konči okolo pol jednej a my sa presúvame na našu predvybratú minipláž na južnom pobreží. Cestu nám skríži čiernobiely havko, ktorý sa s nadšením rozbehne k autu, ako keby čakal len na nás. To nadšenie v očiach, keď otvoríme okno a vyskakuje na auto, musíme odmeniť aspoň rybičkami z konzervy.
Ráno sa budíme tu.
Je to jeden z najluxusnejších plážových hotelov, aký sme mali. Pred odchodom ešte šnorchlujeme v zátoke a Tomáš zažije našťastie len celkom vzdialené stretnutie s murénou.
Odtiaľ sa presúvame do neďalekej Sivoty, kde podľa niektorých historikov doplával Odyseus (a teda jeho domovom bola v skutočnosti Lefkada, nie Itaka).
Krásne malé prístavné mestečko plné lodí z rôznych končín sveta. Strávili sme tam niekoľko hodín.
Kaviareň sme si vybrali podľa nábytku (vyrobený z paliet samozrejme ;)) a proste chillovali a snívali, kedy sa aj my poplavíme na takej lodičke.
Na záver sme kúpili ďalšiu rybičkovú konzervu, lebo nikdy nevieš a vyrazili smerom na pláž Porto Katsiki. Cesta vedie vysokými horami Lefkady a má to zas úplne iné grády. Mini dedinky, kde obyvatelia predávajú med z početných úľov, ktoré vidíme cestou, olivy, olivový olej a ovocie. A zase kozy…
Porto Katsiki leží na západnom pobreží Lefkady pod vysokým útesom a minulý rok v novembri bola čiastočne zasypaná pri zemetrasení. Pri príchode na pláž sú všade upozornenia na nebezpečenstvo padania skál, o čom sme sa na vlastnej koži aj presvedčili. Prvýkrát pri šnorchlovaní sme zaznamenali ruch na pláži, keď jedna z padajúcich skál dopadla týpkovi na nohu. Druhýkrát sme ležali na pláži, keď sme počuli rachot a po našej ľavej strane sme videli niekoľko padajúcich kameňov. Jeden celkom slušný dopadol vedľa jedného plavca do vody. Kto za to môže? Kozy, ktoré sa pasú na útese a neberú ohľady na úbohých turistov. A úbohí turisti? Tí namiesto spratania sa kade ľahšie vyťahujú mobily a celú situáciu si natáčajú.
K večeru sme sa presunuli do mestečka Agios Nikitas, kde Katerina s Nikosom bývali v apartmáne. My sme si náš vlastný apartmán plánovali postaviť na pláži Milos. Krása tejto pláže spočíva v tom, že sa tam dostanete iba pešo cez kopec z Agios Nikitas alebo loďou.
My sme si cestu prebehli ešte pred zotmením, aby sme vedeli do čoho ideme, keď sa tam budeme zberať uprostred noci s batohmi a so stanom. Dokonca sme na konci pláže zbadali aj kolegu kempera. Práve sme si vyberali miesto, kde stan neskôr postavíme my, keď sa ozval hukot podobný menšiemu lietadlu. Ovady! Ťažko povedať odkiaľ, lebo dobytok široko ďaleko žiadny, ale pláž mali v moci tieto nepríjemné tvory. Ostávalo len dúfať, že uprostred noci už budú niekde chrápať.
V Agios Nikitas sme posedeli na pláži s vínom z Kefalonie a potom si zašli na večeru do taverny a do baru na drink. Okolo jednej v noci sme sa štverali cez kopec s čelovkou, aj keď by sme ju možno nepotrebovali, lebo Mesiac bol opäť na našej strane. Zakempili sme v strede pláže, staviame zas len vnútornú sieťku a zaspávame za zvuku vĺn. Raňajky sa odohrávajú v bezpeči stanu, lebo ovady sa vrátili. Šnorchlovanie sa tu nekoná, lebo sa odmietam v kuse oháňať. Ráno sa lúčime s Katerinou a Nikosom a vyrážame na poslednú pláž pred odchodom z Lefkady. Ešte predtým v Kalamitsi v miestnom markete nakupujeme ešte teplú tiropitu. Najlepšia tiropita pod slnkom a to sme ich v Grécku pojedli dosť. Prichádzame na pláž Avali podľa Nikosových pokynov. Opäť to zahŕňa nekonečnú cestu plnú zákrut. Ale tá odmena na konci!
Milujeme Avali. Krištáľová voda, nad plážou hippie style bar s hamakami, je nám úplne ľúto, že tu nemôžeme zostať celý deň. Šnorchel nič extra, ale tá pohoda na súkromnej minipláži to vyvažuje.
Nakoniec sa musíme s Avali rozlúčiť, nasadnúť do rozpáleného auta a vydať sa po moste z Lefkady na pevninu. Približne o tri hodiny jazdy nás čaká Zagorohoria a úplne iné Grécko.
Povedz nám svoj názor