Nevado de Toluca – skvelá kombinácia bicykla a turistiky

Nevado de Toluca je sopka v štáte Mexiko, len asi 45 kilometrov od mesta Toluca. Ako s väčšinou nášho doterajšieho cestovania po Mexiku, neplánovali sme tam ísť, ale potom nám ktosi napísal na našom instagrame, že ju určite nemôžeme vynechať.

Parkovisko, kde môžete kempovať, je vo výške 4135 mnm a Toluca 2667 metrov. Niet divu, že sme skákali radosťou, keď nám náš warmshowers hostiteľ navrhol nechať u nich nejaké brašne a vybrať sa na vrchol „naľahko“. V podstate skoro celú dobu stúpate, ale po 20 kilometroch začina naozajstný kopec. Najprv po asfalte a posledných 14 kilometrov na prašnej ceste.  Posledné miesto, kde môžete kúpiť vodu, je v poslednej dedinke pred odbočkou na prašnú cestu a je tu aj viacero tiendas (malých obchodíkov).

Oficiálny vstup je asi 4 kilometre od začiatku prašnej cesty, ale na bicykli vstupné neplatíte (huráááááá, konečne niekto pochopil, že bicyklovaním nahor zaplatíte dostatočnú cenu).

 

 

Od odchodu z Toluca po kemp ubehlo asi 6 hodín v sedle. Na počasie sme veľké šťastie nemali, chytila nás obrovská búrka s krúpami, ale prežili sme a keď sme sa dostali nad hranicu lesa, vyšlo aj slnko. Mimochodom, nadmorskú výšku je naozaj cítiť. Ak by to nebolo v takej výške, celé to stúpanie by bolo oveľa jednoduchšie, lebo nebolo veľmi strmé. Ale ťažké dýchanie a búchajúce srdce sa hlásili o slovo. Na konci nás čakalo pár domčekov, zaplatili sme za stanovanie (60 peso na osobu) a vybrali si super miesto ďalej od parkoviska.

 

 

A potom prišla hmla. Ťažkopádne sa prevaľovala okolo, vždy nás ukryla na pár minút a potom opäť odhalila. Rýchla večera, zaliezť do spacákov a spať, keďže zajtra nás čaká veľký turistický deň!

Zobudili sme sa v stane zmrznutom na kosť, ale do jasného rána. Všetko zbaliť, naložiť na bicykle, ktoré sme zamkli na parkovisku a vydali sme sa nahor. Opäť nadmorská výška a jej účinky. Zastavovali sme každú chvíľu nadýchať sa. Náš psí záprah ale odvádzal dobrú službu a ťahal nás ostošesť. Na nich tá zmena výšky asi neúčinkuje. Prvý pohľad na dve jazerá v kráteri prišiel zanedlho. Chodníkom sme zišli k prvému z nich, Laguna de la Luna a potom zas nahor na druhej strane, smerom na okraj kaldery.

 

 

Výhľad, ktorý sme dostali za odmenu po všetkom tom fučaní stál za to. Vystúpali sme do výšky 4430 metrov a povedali si, že až na vrchol (4680m) nejdeme, lebo sa cez kráter prevaľovali obrovské mraky a nechceli sme dopadnúť ako včera. Navyše sme sa museli ten deň vrátiť do mesta (nemali sme so sebou dosť jedla na viac dní a jedlo je top priorita :-D). Takže sme zišli k druhému jazeru Laguna del Sol a na jeho druhej strane zas vystúpali cez okraj krátera smerom na parkovisko.

 

 

Čo nás trochu trápilo, bolo množstvo odpadkov, ktoré sme pozbierali cestou naspäť (asi 6 plastových fliaš a plnú tašku ďalšieho plastu). Ale keď sa pozriete na veľké tabule pri vstupe, sú plné množstva zákazov, ale vyhadzovať odpadky do kontajnerov je len doporučené. Takže kto za to môže?

 

Každopádne sme si deň užili, všetci štyria a na spiatočnej ceste Phoebe a Lolo bežali popri bicykloch po prašnej ceste celú dobu. Takže kto je tu malý pes? Olympionici sú to!

Ak cestujete Mexikom alebo ešte lepšie bicyklujete, veľmi vám odporúčame navštíviť Nevado de Toluca, lebo je to skutočne dychberúce miesto (doslova). Dúfame, že zbytok povedia naše fotky.