Oregonské pobrežie – časť I.

Okúzľujúce, ohromujúce, majestátne… Oregonské pobrežie milujeme. Po Icefields Parkway v Kanade je to opäť úsek našej cesty, ktorý vyrazí dych s každým novým výhľadom.


Okolo 600km pobrežia Tichého oceánu patrí Oregonu. Dramatické výhľady, skalnaté útesy aj zdanlivo nekonečné piesočnaté pláže (prístupné aj psíkom), piesočné duny, výborná sieť dostupných kempov pre cyklo a peších turistov a samozrejme aj niekoľko dosť drsných kopcov :). Nie, nie je to celú dobu iba plochá pláž!


Hneď ako sme si uvedomili, že 80-90 km denne ako doteraz nezvládame, lebo čas strávený mimo sedla výrazne stúpol pozorovaním veľrýb, fotením a obdivovaním prírodných krás, prepli sme do pomalšieho módu a toto všetko (a oveľa viac) sme s priemerom 50 km denne na tomto úžasnom kúsku sveta videli.

 

Z Astorie do Seaside

 

Tento úsek nám priniesol jedno veľmi milé prekvapenie – vietor do chrbta! A krásnu živú hmlu nad oceánom a plážami, ktorá sa rada pohrávala s našim foťákom ;).

Zo Seaside do Nehalem Bay State Park

 

V Seaside sme videli čiastočné (asi 98%) zatmenie Slnka, stretli Neila – sedemdesiatnika v najlepších rokoch, ktorého minulý rok deportovali z Pobrežia Slonoviny do Paríža, keď mu chýbali ne jeho backpakovom tripe západnou Afrikou víza. Ďalej sme stretli Molly a Saru, Jamesa a Scotta – cykloturistov, ktorí išli každý po pobreží na juh a chalani predviedli večer v kempe výborné vystúpenie s hitmi Taylor Swift. Z toho sa bohužiaľ nezachoval ani audio ani video záznam, takže nám budete musieť veriť, že ste naozaj prišli o veľa :D. Na tomto úseku sme okrem gýčovitých výhľadov a pláží, videli po prvý krát videli aj veľryby. Ecola State Park zas preveril naše nervy a nohy jedným z najstrmších stúpaní, ktoré sme kedy vyšlapali. Ale rozhodne to stálo za to!

 

 

 

Z Nehalemu do Cape Lookout

 

Aby sme sa pre zmenu nenudili, rozhodol sa Tomáš zabaviť nás tým, že zabudol mobil v kempe. Samozrejme si to všimol nie skôr ako nejakých 20km, odkedy sme vyrazili. Takže zatiaľ čo on frčal autobusom späť, zbytok týmu čakal v mestečku pri pláži a trávil čas sledovaním vĺn a veveričiek. S cestou 101 (hlavný ťah dolu pobrežím) sme sa na chvíľu rozlúčili a zamierili do ďalšieho kempu pri Cape Lookout.

 

Z Cape Lookout do Lincoln City

Ďeň sme začali rovno stúpaním do kopca. Dosť drsného kopca. Ale dali sme to. A ku koncu dňa sme boli „odmenení“ ďalším. Pre zmenu našťastie po bočnej ceste, takže psíky si mohli s nami zabehať. Kemp v Lincoln City je iný príbeh, a vôbec nie pozitívny, ale k tomu sa dostaneme v ďalšom príspevku.

 

Z Lincoln City na tajné veľrybie miesto 🙂

Toto bol náš najkratší deň, ale tak sme si to sami zvolili. Už v zátoke Boiler Bay sme videli zopár veľrýb. Jedna dokonce priplávala kŕmiť sa priamo pod útes, na ktorom sme stáli. Tento deň bol jednoducho plný prírody a divých zvierat. Kamarátsky havran, ktorý neodletel, ani keď sme ho fotili širokouhlým objektívom (a na to treba byť fakt dosť blízko). Obrovský orol bielohlavý tesne nad hladinou nesúci si v pazúroch rybu, ktorú práve ulovil. A potom sme prišli na miesto, kde mali veľryby ihrisko. Hneď ako sme ich zbadali a to krásne divadlo, vedeli sme, že noc budeme tráviť práve tu. Samozrejme sme museli počkať, kým sa dostatočne zotmie, predsa len to bolo dosť populárne miesto, ale po zotmení to bolo iba naše kráľovstvo! Jedna z veľrýb nám dokonca na dobrú noc zamávala chvostom a potom pomaly odplávala.

 

 

 

Dúfame, že sa vám príspevok páčil, a že sa nám podarilo preniesť k vám aspoň trochu z jedinečnej atmosféry tohto miesta. Samozrejme bude aj pokračovanie (ako napovedá „časť I.“ v nadpise), takže zostaňte na príjme!