Oregonské pobrežie – časť II.

Opäť zdravíme z pobrežia Tichého oceánu! Dúfame, že sa vám minulý príspevok páčil a ste pripravení na pokračovanie.

Z kráľovstva veľrýb do Beachside

Vstávali sme skoro, lebo ak nie ste dobre ukrytí a na populárnom mieste, základ je rýchlo zmiznúť. Najlepšia časť dňa bola jednoznačne Otter Creek Loop jednosmerná cesta, kde bolo málo áut, žiadne karavany a veľryby hrajúce sa v oceáne. Prešli sme Newportom, kde sme sa zásobili na ďalšie dni a pokračovali príjemnými rovnými cestami do Beachside kempu. Pláž tu bola veľmi veterná, Phoebe mala čo robiť, aby chytila frisbee a my sme mali piesok všade. Okrem iného sme vyfasovali veľmi „príjemného“ suseda v hamake. Toto je jeden z dôvodov, prečo radšej stanujeme niekde v divočine, lebo sa nemusíte baviť s ľuďmi, s ktorými sa baviť nechcete.

Z Beachside do Jessie M. Honeyman Memorial State Park

Ráno sme vynechali raňajky, pretože sme vedeli,že pôjdeme cez Yachats, kde je výborná Bread and Rose Bakery. Dnes bol turistický deň. Najprv sme si prešli viacero krátkych trás v rámci Mysu Perpetua k Devil’s Churn a prílivovým jazierkam – nádherné podvodné záhrady plné morských živočíchov. Môžete sa k nim dostať len za odlivu, inak sú neprístupné.

 

Potom sme pokračovali ďalej a tesne za Carl G Washburne State Parkom sme sa vydali po hobitej cestičke dole na pláž. Môžete tu nájsť úzke priechody cez kríky, kde skutočne prejde len malý hobit :). Hneď za kopcom popri majáku Heceta, sa nám ukázali piesočně duny. Skutočne nevídaný pohľad na pacifické pobrežie!

 

 

Z Jessie M Honeyman k majáku Umpqua

Ťažké ráno! Ani jeden z nás sa nemohol pohnúť a vytrepať sa zo stanu. Nechali sme sa ovládnuť únavou a vstali až po pol 10. Zbalili sme sa a vyrazili do blízkych dún vychutnať si tam „rannú“ kávu. Hneď zrána sme si všimli a ucítili dym a večer už bolo jasne vidno červené slnko spoza vrstiev dymu.

 

Od majáka Umpqua k Sunset Bay

Deň začal celkom nudne než sme došli k začiatku turistickej trasy Johna Dellenbacka. Rozhodli sme sa, že sa vydáme trochu sa zahrať do dún, predsa len kedy najbližšie sa nám naskytne taká príležitosť. Bolo to skvelé. Psiská sa utrhli z reťaze a bláznili sa v piesku, super zážitok pre nich aj pre nás. Bolo pokročilé popoludnie, keď sme odišli. Po minulé dni sme sa rozprávali s ostatnými cyklistami o požiaroch, ktoré sužujú južný Oregon a oblasť okolo Brookingsu a ako sa nám podarí prebicyklovať okolo. Navyše pre nás verejná doprava (pokiaľ nejakú v USA objavíme) predstavuje problém, lebo málokedy akceptuje psy a bicykle súčasne. Pani v North Bend turistickom centre bola síce náramne milá, ale veľmi nám nepomohla a tak sme zakotvili v Taco Bell na ich wifi a skúmali naše možnosti. Už sme zažili dosť dymu v Britskej Kolumbii a Montane a nemali sme chuť ním prechádzať znovu. Súmrak nás chytil na ceste do Sunset Bay a vôbec to nebolo príjemné. Hustá hmla, vďaka ktorej vlastne jemne mrholilo, netrpezliví vodiči, ktorí na nás trúbili, lebo predsa jedno predné a jedno zadné svetlo im nestačí, aby nás videli, keď jazdia ako idioti. Sunset Bay kemp nás privítal miestom pre cyklistov podmytým vodou, našťastie tam bol iba jeden ďalší človek a tak sme boli schopní nájsť aspoň trochu suché miesto.

 

Zo Sunset Bay do Bandonu

Zo Sunset Bay vedie cesta zvaná Sedem Diablov. Z tohto dňa neexistuje žiadna obrazová dokumentácia, lebo tá by zachytávala iba Lubkin nasraný výraz. Dôvod, prečo sa táto cesta volá, ako sa volá spočiva v diabolských kopcoch, ktorých je určite viac ako sedem. Hore dolu, hore dolu a smerom hore taká strmina, že úplne zastavila naše plne naložené bicykle. V Bandone už len romantická návšteva práčovne a potom spať do Bullarsds Beach State Parku.

Z Bandonu do Port Orfordu

Cesta z Bandonu celkom ubiehala, žiadne veľké kopce, takže do Port Orfordu sme sa dostali rýchlo. Na druhom obrázku dole môžete vidieť dym z požiarov pri Brookingse, ktorý sa približoval spoza Humbug Mountain. Stanovali sme na pláži blízko mesta, lebo už sme tušili, že na druhý deň pravdepodobne pôjdeme autobusom, aby sme obišli požiar a dym. Bus smeroval do Smith River, prvej osady v Kalifornii a na naše prekvapenie bral psy aj bicykle. Pôvodný plán bol vziať prvý ranný bus, ale hneď pri chystaní kempu sme zistili, že to nepôjde. Nechali sme totiž pláštenku na Croozer v predchádzajúcom kempe.

 

Takže nasledujúce ráno sa Tomáš pekne krásne vydal opačnou cestou, zatiaľ čo Lubka strávila asi 4 hodiny v kaviarni u Eda. Našťastie tam bola skvelá čašníčka Randall, ktorá navrhla, aby psíky aj s bicyklom a vozíkom išli do miestnosti vedľa kaviarne a neboli vonku v tom dyme, ktorý v noci sadol na mesto. Poobede sme sadli na autobus do Smith River a potom na ďalší do Crescent City, kde už na nás čakala Katie z Warmshowers. Cestou busom sme boli fakt radi, že sme sa rozhodli takto, lebo dym bol hustý a smradľavý, nič nebolo vidieť a teda by nebolo vidno ani nás na bicykli…