Réunion - kúsok Francúzska vedľa Afriky

Už vás Island nudí?

Aj keď je to asi nemožné, zmeňme tému a poďme z krajiny ohňa a ľadu do krajiny slnka a ohňa.

Navštívili sme Réunion v novembri minulého roku. Nie príliš typická dovolenková destinácia v porovnaní so susediacim Mauríciom (kde sme sa zastavili tiež).

Často vyberieme destináciu tak, že si na googli pozrieme obrázky z danej krajiny a pokiaľ nás oslovia, je rozhodnuté. Réunion je veľmi všestranná dovolenková destinácia. Môžete chodiť po horách, potápať sa, vyjsť si na aktívnu sopku… My sme uvideli obrázky z kalder vyhasnutej sopky Piton des Neiges a bolo jasné, že kvôli tomuto sem ideme.

Letenky

Jediný priamy let z Európy je z Paríža. Keďže my žijeme v Londýne, vzali sme to s prestupom v Dubaji a na Mauríciu. Cena letenky závisí samozrejme od šťastia, od flexibility a ako veľmi v predstihu nakupujete.

Príprava cesty

Určite doporučujeme Lonely planet sprievodcu, ktorý je spoločný aj pre Maurícius a Seychelly. Ďalej sme sa inšpirovali prostredníctvom reportáží Českej televízie v relácii Objektiv a stránok cestovateľky Lucky Radové.

Tak a už k veci

S prenocovaním na Mauríciu sme sa konečne dostali do Saint-Denis, hlavného mesta Réunionu. Na letisku sme si prenajali auto, pretože je to v podstate jediná možnosť, ako efektívne cestovať po ostrove, hlavne ak chcete preskúmať horské oblasti.

Vitajte v tropickej Európe

Keďže Réunion patrí Francúzsku, platí sa tu eurom. A ceny sú európske tiež. V porovnaní s Mauríciom, kde v podstate jediná drahá záležitosť je letenka, pokiaľ sa neubytujete v rezortoch, sa tu skutočne až tak ušetriť nedá. Prvá položka na zozname je prenájom auta. Na letisku pôsobia mnohé medzinárodné spoločnosti a v meste i tie lokálne. Každopádne rezervujte vopred.

Kedy ísť

Chladnejšie a sucho je v máji až novembri, teplo a vlhko je v novembri až apríli. My sme vyrazili v novembri a mali sme teplo a sucho a vlhko :).

Takže požičali sme autíčko a vydali sa smerom k Piton de la Fournaise. Jediná aktívna sopka na ostrove leží na juhovýchode a vedú k nej pekne kľukaté cesty.

Cestou sme vyzdvihli pešieho turistu, ktorý hovoril francúzsky, my nie, ale vyšlo najavo, že pracoval na horskej chate v Alpách, tak sme pokecali nemecky. Nanešťastie nedávno sopka vybuchla, a preto sa nedalo ísť až ku kráteru, ale určite by to za to stálo. Mesačná krajina.

Po ceste naspäť sa nám naskytol prekrásny pohľad na hory okolo vynárajúce sa z mrakov. Neopakovateľné. Núti vás to neustále zastavovať a vybiehať z auta a kričať a skákať. Alebo len mlčať a snažiť sa vstrebať všetku tú krásu. Neviem, či sa to dá vôbec fotkou vyjadriť, ale dúfam, že aspoň trochu áno.

Ubytovanie sme v prvú noc riešili formou airbnb. Potrebovali sme niečo relatívne blízko Mafatu, kaldery, kde sme chceli stráviť tri dni turistikou. A tam sa oplatí začať skoro ráno, lebo neskôr sa v horách objavia mraky, ktoré sme pred chvíľou obdivovali zhora a zatienia vám všetok výhľad. Našli sme nádherné miesto – Lodge d’Eden.

Prišli sme neskoro večer a dostalo sa nám neskutočné privítanie a ponuka na trojchodovú večeru. Ráno nám zas pán domáci odtrhol zo stromu guavu na raňajky :).

Cirque de Mafate

Keď som predtým spomenula, že k vulkánu viedli kľukaté cesty, cestu do Mafatu by slabšie povahy nemuseli prežiť. Navyše nie je ani priestor na krajnici pre zastavenie a vyloženie obsahu žalúdka. V Mafate sme na poslednom parkovisku nechali auto a vydali sa tri dni používať už len nohy. Ubytovanie sme si rezervovali dopredu v horských chatách tu. Ďalšia možnosť je vziať si so sebou stan alebo hamaku, ale gîtes de montagne nám prišli ako veľmi vhodné ubytovanie, navyše za malý poplatok dostanete večeru a raňajky a spoznáte ďalších spoluturistov. Takže večere a raňajky sa niesli v znamení viacjazyčných konverzácií.

V Mafate sme prešli cez La Nouvelle do Roche Plate, kde sme strávili prvú noc. Často sa táto časť ide dva dni, ale keďže sme vyrážali skoro ráno, mali sme dosť času to zvládnuť za jeden. No jeden myslel… :-). Čas je jedna vec a energia a sila v nohách druhá. V podstate sme ten deň zostúpili z vrcholu údolia do jeho stredu k rieke a zas sa vyškrabali na stranu druhú.

Ku koncu nás predbehla cca 50ročná vysmiata pani s komentárom, aby sme sa nebáli, že už to nie je ďaleko. Celí boľaví sme sa dotrepali k chate a po večeri zaľahli spať.

Jedna z výhod ubytovania pod strechou = vyhnete sa týmto spolunocľažníkom.

Ďalšie ráno sme sa vydali smerom na Trois Roches k vodopádu.

Obyvateľom je len jeden pán a dve mačky. Pán tu má občerstvovací stánok, kde predáva domácu limonádu, med a dookola pestuje citróny, banány a lichi.

Mačky sa tu priživujú na turistoch, ale zistili sme, že sucháre im nešmakujú, radšej kus syra. Od Trois Roches vedie cesta do Marly, najvyššie položenej osady Mafatu.

Počas cesty sme narazili na divoké kozy, ktoré sa pásli na príkrom zráze. My sme ten príkry zráz museli prekonať, hneď ako sme preskákali cez rieku za skupinkou dôchodcov.

V Marle sme sa ubytovali a išli si dať miestne pivo Dodo. Na večeru bola opäť kreolská špecialita – grilované kuracie stehná, klobásy v paradajkovej omáčke, ryža, šosovica alebo fazuľa, zakončené domácim koláčom. Minule sme to na nich skúšali s vegetariánskou verziou, ale dostali sme tuniaka v konzerve, tak už to radšej netestujeme.

Budíček opäť o šiestej, aby nám mraky nezhatili výhľad predčasne. Dnes je ale nebo zatiahnuté od rána a my tušíme, že predpovede sa idú naplniť. Na Reunion sme vyrážali s predpoveďou dažďa a chladu, až tak, že som musela po prílete kúpiť žabky, aby som sa v teniskách neuvarila, ale dnes je to už naozaj tu. Čaká nás ale už len posledný úsek cesty a zajtra lietadlo na Maurícius. Pončo na seba a odchod.

Nakoniec to ale nie je až také zlé, skutočne vytrvalý dážď nás vlastne chytí až na parkovisku. Predtým stíhame krásny výhľad na Marlu a údolie.

Deň však ešte nekončí. Ideme sa pozrieť na Cascade Niagara, ktorý ale vyzerá dosť vyschnuto

a potom smerom na Bassin Bœuf, prírodné jazierko s vodopádom na rieke Sainte Suzanne, ktoré nám poradili domáci. Nikto tu nie je, len my dvaja, možno aj preto, že podchíľou prší, ale na teplote sa to neprejavuje.

Už sme na odchode a preskakujeme po kameňoch na breh, keď zrazu hučanie. Obzrieme sa smerom k vodopádu a ten cícerok sa nám pred očami mení niekoľkonásobne, vody pribúda ohromne rýchlo, rieka je obrovská. Čo urobí trochu dažďa v horách… Môžeme iba ďakovať, že sme nestáli pod vodopádom ako pred desiatimi minútami.

Réunion zanechal skvelý dojem, aj keď sme nemali čas zahrnúť výlet helikoptérou, ktorá vás vynesie nad Cirques skoro ráno, kedy ešte nie sú mraky a vidíte všetku tú krásu z vtáčej perspektívy. Tiež sme nepodnikli žiadne vodné aktivity, lebo na toto sme si rezervovali Maurícius, ktorý má krajšie miesta na šnorchlovanie, nehovoriac o réunionských žralokoch ;-).