Dostali sme pozvanie na svadbu – ale pozor nie len tak hocijakú, dostali sme pozvanie na grécku svadbu. Hneď sa nám v hlave rozkrútil kolotoč plánov, lebo keď už poletíme do Grécka, nezostaneme tam len na víkend, nie?
Atény
Z Londýna sme leteli ako správni dobrodruhovia, ktorí predsa v noci nespia, o piatej ráno. V Aténach sme sa pristáli pred obedom. Našťastie žiadne komerčné ubytovanie riešiť nebolo treba, lebo v Aténach máme kamošku, ktorá nás prichýlila. A tak sme sa ocitli na balkóne jedného aténskeho bytu, so spanakopitou (špenátovým koláčom) od babičky, fetou a paradajkami a spoznali pravý grécky život.
Ako ste si už iste všimli, my dvaja nie sme príliš mestské typy, takže v Aténach sme plánovali stráviť len deň. Prvý večer sme strávili v letnom kine Cine Paris s výhľadom na Akropolu a s Woodie Allenom. Je to skutočne čosi iné, ak vás nebaví len obísť tradičné turistické miesta a odškrtnúť si Atény.
Ďalšie ráno, respektíve na obed, čo my považujeme za ráno, sme vyrazili smerom na Akropolu. Vzali sme to od metra Syntagma a parlamentu, pozdĺž Národných záhrad, ktoré boli pre verejnosť v tom čase zatvorené z dôvodu návštevy nejakého politika , smerom k Diovmu chrámu a Hadriánovmu oblúku. Okolo dvanástej sme začali výstup na Akropolu. Ideálny čas, pokiaľ tam chcete položiť život a to bol september. Nakoniec sme sa tam s ďalśím miliónom ľudí vyškrabali.
Arachova
Podvečer sme v piatkovej premávke opustili Atény. Jazdiť autom v Aténach je veľká zábava, nikto nič nerešpektuje, všetci trúbia, predbiehajú sa a nadávajú. Boli sme radi, keď sme to v zdraví my aj auto z požičovne prežili a dorazili do Arachovej, ktorá je v zime populárne lyžiarske stredisko. Celú cestu trieskali hromy blesky a lialo a svadba na druhý deň sa mala niesť v podobnom duchu. Našťastie sme sa ráno v Xenonas Iresioni prebudili do slnečného rána.
K svadbe samotnej sa viaže jedna veľmi zábavná storka, ktorú s vami chceme zdieľať. Keď sme sa presúvali z taverny do baru na večernú párty, chytila nás obrovská prietrž mračien. Bolo nás dohromady päť a rýchlo sme sa schovali pod strechu jedného z domov, kde sme plánovali počkať, kým sa to preženie. Odrazu sa zjavila zázračná babička s rukou v sádre, ktorá nás pozvala do svojho domu, aby sme neboli na daždi. Vďaka tomu, že sme so sebou mali kamošku Grékyňu, ktorá sa s babičkou dorozumela, sme sa dozvedeli, že má 94 rokov. Dážď našťastie čoskoro ustal a tak sme babke poďakovali a vydali sa oslavovať ďalej.
Delfy
Delfy sú vzdialené len asi 10 kilometrov od miesta svadby, tak sme to samozrejme využili na objavovanie. Je to celkom rozsiahly komplex, pozostávajúci z niekoľkých chrámov, divadla, štadiónu, telocvične a oddelene stojí múzeum, kde nájdete exponáty, ktoré z pôvodného miesta odstránili. V Delfách je aj pupok sveta :).
Je to výnimočný pocit dívať sa na túto komplexnú stavbu v strmom kopci a predstavovať si, ako to asi vyzeralo 600 rokov pred Kristom. Po ceste k autu nás doslova spláchlo a vydali sme sa na trojhodinovú cestu do Kyllini na Peloponéze, kde sme nastúpili na trajekt na Zakynthos. To je už ale iný príbeh…
Povedz nám svoj názor