Ako sme sľúbili v úvodnom článku o vanlife na Slovensku, dnes vám prinášame itinerár nášho objavovania Slovenska v dodávke od Purecampers. Nečakajte iba klasický itinerár od atrakcie k atrakcii, ale aj tipy, kde krásu uvidíte aj spoza volantu a kde si jazdu vychutnáte. Vítame vás, toto je náš roadtrip po Slovensku.
Dodávku sme si prebrali v Bratislave v popoludňajších hodinách, majiteľ Peťo pre nás veľmi ochotne prišiel na stanicu. Keďže sme vedeli, že si potrebujeme ešte nakúpiť a nestihneme sa pohnúť ďaleko, veľmi sme sa z Bratislavy nevzdaľovali a rozhodli sa prespať pred domom našich kamarátov v Hamuliakove. Oficiálne sme teda začali roadtrip po Slovensku až na druhý deň.
Deň prvý
Prvá zastávka nás priviedla do Malinova. Tu sa nachádza rozhľadňa v tvare vtáčieho hniezda a príjemný chodníček popri Malom Dunaji zakončený detským ihriskom a prístreškom s piknikový stolom.
Po dobrom obede (samozrejme v dodávke), sme sa vybrali objavovať čaro západného Slovenska. Mali sme veľké šťastie, že práve kvitli divé maky a podarilo sa nám nafotiť aj takéto zábery.
Zámerne sme vyhľadávali bočné cesty mimo diaľnice a to odporúčame aj vám. Pre nás už len jazda týmito cestičkami je zážitkom, nepotrebujeme sa presúvať z jednej atrakcie na druhú. Často obdivujeme len výhľady, ako napríklad tu pri zámku v Smoleniciach (navyše sa schyľovalo k záverečnej, takže návštevu by sme aj tak nestihli).
Noc sme sa rozhodli stráviť pri Katarínke v lesoch Malých Karpát neďaleko obce Dechtice. Ide o zrúcaninu kláštora a lesnú železničku. Nachádza sa tu parkovisko, kde by šlo na noc zaparkovať, ale my sme si vybrali lúčku neďaleko, kde sme boli chránení pred vetrom a pohľadmi z príjazdovej cestičky. Nie však nadlho. Už bola tma a my sme večerali, keď pri nás zastalo auto a páni poľovníci nás upozornili, že je v našom záujme sa presunúť na parkovisko, aby nás náhodou pri svojom love netrafili. No comment, priatelia!
Deň druhý
Noc sme teda strávili bez problémov na parkovisku Katarínky a keď sme sa chceli vybrať na prechádzku k zrúcanine, všimli sme si papier, že „dnes a zajtra pre technické práce pre verejnosť zatvorené“. Dosť nás to mrzelo, pretože podľa fotiek ide skutočne o krásnu lokalitu. My ju teda máme odloženú do budúcnosti, inšpiráciu na návštevu určite nájdetu aj tu.
Od Katarínky sme sa vybrali ďalej na sever, okolo hradu Beckov a pozdĺž Váhu smerom na Ilavu. Plánovali sme si vychutnať horskú cestu cez Strážovské vrchy. Autíčko sa ukázalo spoľahlivé a pri stúpaní nezaváhalo. Cesta medzi Ilavou a Valaskou Belou cez horský prechod Homôľka ponúka krásne výhľady a kvalitný asfalt.
Odtiaľ sme sa už presunuli do Čičmian. Pred objavovaním krás tejto dedinky sme sa museli posilniť a keďže bolo dosť zima, fakt sme boli radi, že máme v dodávke Big Banana komplet kuchynku a môžeme jesť so zatvorenými dverami.
Vzhľadom na to, že sme v Čičmanoch boli ešte počas korona opatrení, múzeum bolo zavreté. To ale nie je vôbec problém! Keďže charakteristickým prvkom čičmianskych dreveníc sú geometrickými ornamentmi zdobené exteriéry domov, zavreté múzeum vôbec nevadí. Autormi ornamentov boli ženy, ktoré najskôr hlinou a neskôr vápnom zdobili pôvodne len nárožia domov, neskôr aj zbytok exteriéru. Účelom bola ochrana drevených trámov pred vlhkosťou a pred rozpraskaním spôsobeným slnečnými lúčmi.
No a z Čičmian sme cez Rajeckú dolinu a Považskú Bystricu zamierili k poslednej zastávke dňa, kde sme chceli aj prespať. Súľovské skaly. Mraky sa rozišli a my sme sa tešili na zlatú hodinku s nádherným výhľadom.
Dole sa nachádza platené nestrážené parkovisko, my sme ale už nemali komu zaplatiť. Na turistickom okruhu môžete pokojne stráviť väčšinu dňa. Pri príchode k turistickej trase sa nachádza mapka so všetkými zaujímavosťami. Od parkoviska je treba prekonať niekoľko sto metrové prevýšenie, v našom prípade pekne blatistého a šmykľavého terénu. Ale stojí to za to!
Výhľady a skalné formácie sú nezabudnuteľné. Dokonca sa nám ukázal aj srnček na vychádzke. Ale keď sa nad nami začali sťahovať mraky, museli sme sa chtiac nechtiac pobrať dole. Na parkovisku s nami na noc ostalo ešte jedno auto a je to tu vcelku pokojné a komfortné (vrátane toi toiky), i keď hneď vedľa cesty.
Deň tretí
Zo Súľova sme cez Žilinu a Martin zamierili na prvú návštevu Malej Fatry počas tejto cesty. Čakal nás Šútovský vodopád. Psiská nahodili batôžky ako správni turisti a z plateného parkoviska (2.50 € na deň) sme sa vybrali na túru (skôr prechádzku) k vodopádu.
Pohodovou chôdzou sa k nemu dostanete za asi hodinku. Nejde o žiaden náročný terén, cestou sme postretávali veľa rodín s deťmi. Vodopád je skutočný vodopád, nie len taký čúrok, ktorému sa hovorí vodopád ;).
Vyhladli sme a vyrazili sa najesť do Martina, do bistra Plantáž. Vegánska pizza bola oblohou výborná, horšie to bolo s cestom (žiadnu tenkú Itáliu si nepredstavujte). Vedeli sme, že nedeľa má byť upršaná, tak sme sa rozhodli zakotviť na celý deň pri termálnych prameňoch Kalameny.
Deň štvrtý
Kalameny sú malá dedinka pri Lúčkach na Liptove, kde nájdete voľne prístupný termálny prameň s jazierkom na kúpanie. Dá sa tu stráviť noc (aj dve v našom prípade), len rešpektujte prírodu a domácich a odneste si všetok bordel so sebou. Voda má teplotu okolo 33 stupňov, je citeľne teplá pri vstupe, ale čim dlhšie v nej ste, tým je väčšia zima. PS: Posledný úsek cesty k prameňom je rozbitý a plný výmoľov, tak buďte pripravení.
Inak je to celkom príjemné miesto na strávenie práve takéhoto upršaného dňa, ak cestujete v dodávke. Do teplej vody vleziete, aj keď nie je úplne teplo a po okúpaní máte k dispozícii svoje autíčko na zohriatie. Čiže my sme tento deň strávili oddychom a krátkymi prechádzkami, keď práve nelialo ako besné. Žltý Banán, v ktorom sme cestovali, bol opatrený nezávislým kúrením a komplet kuchyňou, takže nám naozaj nič nechýbalo (vrátane banánových palaciniek na nedeľné raňajky).
Deň piaty
Ráno sme sa zobudili do azúrka, ale už pri odchode z Kalamenov sa začali objavovať mraky. Raňajky sme si vychutnali pri Liptovskej Mare a toto miesto pri Liptovskej Sielnici môžeme odporučiť aj na prenocovanie.
Našli sme ho pomocou aplikácie Park4Night, podobne ako aj iné miesta, kde sme tento týždeň spali. Appka funguje aj v neplatenom režime, len na ňu potrebujete dáta. V našich európskych podmienkach je určite vhodnejšia než iOverlander, ktorú sme používali v Amerikách, lebo obsahuje viacej miest.
Pri Mare nás dostihol dážď, ale našťastie to prehrmelo celkom rýchlo. Dnes nás čakal prejazd Liptovom a Oravou a dúfali sme v pekné podmienky. Cesty, ktorými sme sa vydali, môžeme určite odporučiť kvôli krásnym výhľadom a príjemnej jazde.
Od Liptovskej Mary sa vydáte smerom na Zuberec cez horský prechod. Výhľady na Západné Tatry sme mali len sporadické, ale jazda stála za to. Pri dedine Podbieľ nás prekvapila Františkova Huta. Bývalá továreň na železo bola tak výrazným prvkom v krajine, že sme museli zastaviť a ísť ju obzrieť.
Z Podbiela sme už popri Oravskom hrade a doplnení vody do zásobníka v Dolnom Kubíne, zamierili smer Oravská Lesná. Odtiaľto vedie čarovná lesná cesta smerom do Zázrivej. Je tak úzka, že sa autá musia vyhýbať jedno druhému na kraj cesty. Zo Zázrivej už posledné kilometre dňa viedli do Terchovej a Vrátnej doliny, kde sme prespali na cestičke vedľa lúky.
Deň šiesty
Ráno sa zas a znova neobišlo bez krátkeho dažďa. Keď sme Vrátnu opúšťali, svietilo pre zmenu slnko. Dnes nás čakal už len návrat do Bratislavy, kedy sme sa najskôr držali bočných cestičiek, ale po dlhom obede pri Váhu sme už boli nútení švihnúť si to po diaľnici.
Veríme, že sa vám tento virtuálny roadtrip po Slovensku s nami páčil a inšpiroval vás k objavovaniu Slovenska, možno aj v dodávke Purecampers. Predsa len toto zvláštne obdobie, ktoré prežívame, je naklonené viac lokálnemu cestovaniu než nejakým zahraničným cestám. Tak dúfame, že sme vám v niečom pomohli a čoskoro sa vydáte na ten váš vlastný roadtrip po Slovensku :).
