Milí ľudiaci! To som ja, Rory, zvaný aj Lolo. Píšem vám dnes ja, lebo páničkovia sú zaneprázdnení plánovaním tej čudnosti, čo si na nás vymysleli. Že vraj nás vezmú na bicykli z Kanady do Argentíny. Každý večer sedia a kreslia do mapy, kupujú na internete (ne)potrebnosti a predávajú majetky na ebay. Asi niekam naozaj ideme.
Ja teda neviem, čo to je alebo kde to je, ale podstatné je, že tam vraj bude veľa zvieracích kamarátov, ktorých budem naháňať a veľa vody, v ktorej sa budem kúpať. Inak mi je to jedno, ja sa vyspím všade. Dostal some nové fešné popruhy a špeciálne vodítko, aby som mohol behať popri bicykli aj na ceste. Jedlo si prinajhoršom ulovím, špecializujem sa hlavne na zdochliny, čohokoľvek.
Doteraz som bol len na troch dlhších bicyklových výletoch, ale páčilo sa mi to veľmi.
Prvý bol v Cotswolds. Zbožňujem preskúmavať nové prostredie. Nemožeš predsa vedieť, čo by sa tak mohlo v okolí ukrývať, nie? Napríklad zajace v pšeničnom poli, vedľa ktorého sme prvú noc zakempili. Tam to bola sranda! Behačky a skákačky v „žitku“. Tak som sa snažil ušiakov nájsť, aby sme sa mohli skamošiť… Vôbec mi nenapadlo, že čím som bol hlbšie v poli, tým viac páničkovia na jeho okraji podliehajú panike. Vôbec som ich hlasy nepočul. Naozaj! Taký som bol v tom zažratý. Dokonca ma nazvali maniakom, keď som sa k nim vrátil, ale aj tak boli šťastní. A ja tiež. Síce som sa možno ešte raz náhodou zabehol v lesíku, zdalo sa mi, že som zbadal zajka, ale to už nestojí za reč. A už som vravel, že všade boli ovce, na ktoré som z vozíka štekal? Mimochodom vozík. To je taký náš pojazdný dom na kolesách, tam s Fibou spíme, kým nás pániček ťahá do kopca a my nemusíme nič robiť. Potom sa zobudíme a začneme z vozíka hučať, že už by sme aj bežali a tak si väčšinou vydobyjeme, čo chceme (hlavne sestra je v tom dobrá, jak stará baba na trhu, som jej dlžníkom). V noci spíme v stane, čo je super, lebo sme v „spálni“ s páničkami a inak spíme dole v obývačke (ak nás pustia do postele, tak im chodíme po hlavách a budíme ich hehe). Ale v stane môžeme chodiť kade chceme, aj po hlavách! Máme vlastné spacáky, ale keď je páničkom zima, tak nás sami pozývajú do tých svojich.
Ďalší výlet bol do Škótska. To už som bol skúsený cyklista. Na prieskum terénu som sa vybral len raz, ale stálo to za to, lebo Fiba sa ma vybrala naháňať a naši ľudiaci nás naháňali obidvoch. To ti bola takáááá sranda! Bolo tam ešte viac oviec. Toto mám v tejto krajine rád, všade sú ovce a rozprávajú na mňa. Ale keď im odpoviem, utekajú, neviem prečo. Keď sme mimo cestu, tak s Fibou utekáme vedľa páničkov a sme šťastní. Ona ma teda občas hryzie, keď som rýchlejši, ale ja viem, že z lásky. A tiež sme sa raz so ségrou hrali v bahne, ale ľudiaci to vôbec nepochopili a museli sme sedieť pred stanom, kým sme uschli. Sprostoši!!
Posledný výlet minulý rok bol najlepší. Bicyklovali sme cez New Forest a na Isle of Wight a viete čo? Tam neboli len ovce, ale aj somáre a poníky a kone. Akože všade. A ja som na nich z vozíka štekal, lebo ma prišli očumovať úplne zblízka a to si ja zas nenechám. A navyše páničkovia sú na hlavu a zabudli nám doma vodítka, tak kým zaobstarali nové, boli sme voľníííí. A raz sme spali na úplne parádnom mieste a počuli sme kone rozprávať a ráno sme sa zobudili a oni boli úplne blízko. Ako ma museli držať, aby som im neukázal, komu to tu patrí. A na Isle of Wight sme išli na lodi!!! Ja už som na lodi bol, ale na takej veľkej, kde som musel byť zavretý v aute, keď sme cestovali do Anglicka. Toto bola super loď , kde sme sedeli vonku na palube a mne viali uši a páničkovia ma držali na rukách, aby som lepšie videl (a aby som neskočil do mora, lebo ja mám vodu rád :)).
Takže to som vám chcel povedať. Tešim sa, vraj poletím lietadlom (to neviem, čo je ale znie to skoro ako Lolo, takže v pohodke). A budeme stále spolu, každý deň a každú noc a páničkovia nikam nebudú odchádzať a nechávať nás samých. A vraj mám v Amerike svoj les a mesto a vrch a teplé pramene, tak sa vám tam vyfotím, aby ste ma videli.
Povedz nám svoj názor